Oprava fasády kostola v Sebedraží

OBNOVA FASÁD – KOSTOL SV.BARBORY – SEBEDRAŽIE ÚZPF 890/1 

PROJEKT SANÁCIE PROTI VLHKOSTI

INVESTOR:
RÍMSKO-KATOLÍCKA CIRKEV, FARNOSŤ SEBEDRAŽIE, HLAVNÁ 51/56,972 05
GENERÁLNY PROJEKTANT:
NAMI ATELIÉR s. r. o, RUŽOVÁ DOLINA 12, 821 09 BRATISLAVA DOC. ING. ARCH. NADEŽDA HRAŠKOVÁ PhD.
ING.ARCH. PAVOL PAULÍNY PhD.
VYPRACOVAL:
ING.MARIAN HAJTMANÍK, ING. ĽUBOMÍR CÍCH
DÁTUM:
12/2021

OBNOVA FASÁD – KOSTOL SEBEDRAŽIE – ÚZPF 890/1

ZOZNAM VÝKRESOV

Ing. M. Hajtmaník – SANFIX, Kaštieľska 20, 900 24 Veľký Biel IČO: 34922083, DIČ:1035264428

OBNOVA FASÁD – KOSTOL SV. BARBORY – SEBEDRAŽIE ÚZPF 890/1

VLHKOSTNÝ POSUDOK KOSTOLA A NÁVRH SANÁCIE

OBJEDNÁVATEĽ: Rímskokatolícka cirkev – Farnosť sv. Barbory, Hlavná 51/56, Sebedražie,
972 05, Zastúpená Mgr. M. Krajčom
VYPRACOVAL: Ing. M. Hajtmaník – SANFIX
DÁTUM: 12/2021
POČET STRÁN: 22

OBSAH:   

1.ÚVOD
2. VSTUPNÉ ÚDAJE
3. ANALÝZA SKUTKOVÉHO STAVU
3.1 Stavebno-historický prieskum
3.2 Stavebno-technický prieskum
4. VLHKOSTNÝ PRIESKUM
4.1 Exteriér kostola
4.2 Interiér kostola
5.STANOVENIE VLHKOSTI A SALINITY
5.1 Zdroje vlhkosti pôsobiace na konštrukcie
5.2 Hlavné príčiny poškodenia konštrukcií vlhkosťou
5.3 Stanovenie vlhkosti
5.4 Stanovenie salinity
6. NÁVRH SANAČNÝCH OPATRENÍ
6.1 Sanačné opatrenia proti vlhkosti – exteriér
6.1.1 Búracie a výkopové práce
6.1.2 Realizácia dažďovej kanalizácie
6.1.3 Realizácia zvislej hydroizolácie základového muriva a sokla
6.1.4 Úpravy na zníženie salinity
6.2 .Doporučené opatrenia
7.ZÁVER

1. ÚVOD

Predmetom tohto posúdenia a návrhu sanácie proti vlhkosti je národná kultúrna pamiatka Rímsko- katolícky kostol v obci Sebedražie, súp. č. 468, orient. č. 50, par. C-KN č. 1 , k. ú. Sebedražie v okrese Prievidza. Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 890/1. Účelom tohto posúdenia je stanoviť rozsah a príčiny poškodenia kostola vlhkosťou a salinitou a navrhnúť sanačné opatrenia v rozsahu pripravovanej celkovej obnovy fasád kostola.

2. VSTUPNÉ ÚDAJE

• • Zisťovanie stavu vizuálnou obhliadkou, realizácia sónd.
  • Odber vzoriek a vyhodnotenie salinity a
  • Nedeštruktívne meranie vlhkosti (vlhkomer GANN BL Hydromette Compact B 2).
  • Nedeštruktívne meranie vlhkosti (mikrovlnný vlhkomer Trotec T600).
  • Rozhodnutie KPÚTN-2019/7237-03/23141
  • Zameranie kostola – PK Digital r.o – 2021
  • Architektonicko-historický výskum fasád s návrhom obnovy – Ing. arch. Mgr. A. Botek PhD.,

Doc. Ing. arch. N. Hrašková PhD.,Ing. arch. P. Paulíny PhD. – 12/2021

3. ANALÝZA SKUTKOVÉHO STAVU

Vlhkostný prieskum kostola bol realizovaný v 11/2021.

3.1 Stavebno-historický prieskum:

Farský kostol sv. Barbory bol postavený v 2.pol.15 storočia v gotickom štýle, pravdepodobne na mieste zaniknutého kostola z 14.storočia. Jedná sa o jednoloďový kostol s polygonálnym uzáverom svätyne. Výrazné prestavby kostola sa realizovali v rokoch 1645 a 1874. V roku 1875 bola realizovaná celková obnova kostola a pristavaná veža. Oprava fasády sa realizovala aj v roku 1920 a 1925.

V rokoch 1949-1950 bola realizovaná generálna oprava kostola. Prestavby sa realizovali aj koncom 20.storočia a v 21.storočí. Posledná obnova fasády bola realizovaná v roku 2003. V roku 2004 sa realizovala nová výmaľba v interiéri kostola.

3.2 Stavebno-technický prieskum:

Umiestnenie stavby: Kostol sv. Barbory sa nachádza v intraviláne obce Sebedražie na navýšenej ploche (ostrovčeku) medzi dvomi cestnými komunikáciami. (ul. Hlavná a Košovská). Okolo areálu kostola bol v roku 1985 zrealizovaný betónový múr s kovovým oplotením. Terén v okolí kostola klesá z juhovýchodnej strany na severozápad.

Zvislé konštrukcie: Murivo kostola je prevažne z lomového kameňa na vápennú maltu. Pristavované časti v neskorších obdobiach sú z plnej pálenej tehly na vápennú maltu. Murivo sakristie z 18.storočia je zmiešané z kameňa a plných pálených tehál. Murivo v časti pristavovanej sakristie (overené v časti ostenia okien na severovýchodnej fasáde a nárožia) je z pórobetónových tvárnic na vápenno- cementovú maltu. Empora je murovaná.

Hydroizolácie: Neboli zistené žiadne hydroizolácie, prípadne realizované hydroizolačné opatrenia v minulosti. Zámková dlažba, ktorá sa realizovala v roku 2002 bola zrealizovaná bez zvislej hydroizolačnej ochrany murív kostola.

Vodorovné konštrukcie: Loď kostola mala pôvodne drevený strop. V roku 1654 bola loď kostola zaklenutá krížovou klenbou s zvýraznenými hrebienkami. Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou s lunetovými výsečami. Sakristia bola pôvodne zaklenutá. V súčasnosti má rovný strop.

Podlahy: V svätyni je z cementovej dlažby z roku 1920 (1925). V časti pod lavicami a v strednej časti lode kostola sa nachádza terazzová dlažba. Pri vstupe do podvežia je cementová dlažba. Podlaha

v empore je drevená, v časti s keramickou dlažbou. V sakristii je betónová podlaha s keramickou

dlažbou. Podlaha v podveží je z keramickej dlažby. Na väčšine plôch podláh sa nachádzajú koberce.

Strecha a klampiarske prvky: Strecha lode bola pôvodne šindlová , neskôr keramická (bobrovka). V roku 1954 bol po poškodení víchricou postavený nový krov s plechovou krytinou. Krov lode je drevený so stojatou stolicou. Strecha je sedlová. Veža má ihlanovú strechu. Sakristia a toaleta majú pultovú strechu. V súčasnosti je krytina z falcovaného plechu s náterom. (vzdialenosť odkvapnice min. 30 mm od steny). Na streche sú osadené sneholamy. Chýbajú iba v časti na streche sakristie.

Strešná rovina na sakristie je v strednej časti zdvihnutá do oblúku. Pretmelenie styku omietok

a oplechovania bola realizované. Tmely sú na hrane životnosti. Plechová krytina strechy je vo vyhovujúcom stave. Viditeľné sú iba lokálne poškodenia pôsobením vetra. Parapety všetkých okien sú oplechované. Oporné piliere presbytéria majú oplechovanie z falcovaného plechu. Vstup do podvežia je prekrytý oblúkovou a do sakristie pultovou strieškou z polykarbonátu.

Fasády a sokel: Od roku 1874 je fasáda horizontálne delená soklom a kordónovou rímsou. Vertikálne je fasáda členená štukovými lizénami. Omietky sokla sú degradované a miestami s výskytom rozsiahlej biologickej korózie. Soklová časť je atakovaná odstrekujúcou vodou. V zimnom období býva soklová omietka v priamom styku so snehom . Rozpad omietkových vrstiev nad úrovňou soklovej časti bol spôsobený vzlínajúcou vlhkosťou a degradačnými účinkami vodorozpustných solí. Omietky sú dotované vzlínajúcou vlhkosťou a soli migrujú do vyšších úrovní a v mieste odparovacej zóny kryštalizujú na povrchu a poškodzujú nátery a omietku. Z dôvodu realizácie ukončenia dažďových zvodov nad terén v blízkosti kostola dochádza k extrémnemu zavlhnutiu spodnej úrovne muriva a omietok. Omietky sokla sú cementové (hrubozrnná štruktúra omietky), sokel sakristie terazzový.

Sokel je predsadený o cca 70 mm. Nad úrovňou sokla je vápenná (pórovitá) omietka z konca 19.storočia, ktorá bola realizovaná na staršie vápenné omietky s plnivom z kremičitého piesku. Jadrové omietky v neskoršom období boli prevrstvené tenkou vápenno-cementovou omietkou (20.storočie). Fasáda sakristie je z vápenno-cementovej omietky. Časť fasády presbytéria s vápenno- cementovou omietkou s pletivom (nika juhozápadnej fasády).Fasádne nátery sú vápenné.

Povrchové úpravy v interiéri: Omietky v interiéri kostola sú vápenné, resp. vápenno-cementové. Omietky sú v zachovalom stave, opravované v minulosti ( cca 10-12 rokov). Lokálne viditeľné poškodenie v miestach elektrických rozvodov (sadra). Vo svätyni sú omietky do výšky cca 1,9m opravované. Soklík svätyne je z keramickej dlažby lepený cementovým lepidlom. Na obvodovej stene v priestore lavíc pod klenbami empori je realizovaný obklad steny (drevotriesková prípadne cemento- vláknitá doska) do výšky cca 1,1 m. V podveží je drevený obklad do výšky cca 1,2m, viditeľné je olupovanie náteru.

Vykurovanie a vetranie: Vykurovanie kostola je radiátorové. Zdrojom vykurovania je plynový kondenzačný kotol umiestnený v sakristii. Okná sú novodobé s možnosťou otvárania. (v lodi kostola iba v hornej časti). Okná nemajú kondenzačné žliabky. V lodi kostola sú vo vrchole klenby vetracie kruhové otvory.

Odvodnenie striech a spevnené plochy : Dažďová voda je sústredene odvádzaná do tesnej blízkosti obvodových murív kostola. Zvislé dažďové zvody sú ukončené nad terénom, v časti vyústené do povrchových oceľových žľabov (prekrytých plechom) alebo na betónový povrchový žľab realizovaný v betónovom chodníku vyvedeným na trávnatú plochu. Zámková dlažba je porušená. Obrubníky sú miestami poškodené. V betónovom múriku oplotenia juhozápadnej strany sa nachádzajú otvory (pravdepodobne na odvedenie povrchovej vody) . Otvory sú viditeľné aj na opornom betónovom múre pri terénnom betónovom schodisku z severozápadnej strany. Zo strany cestnej komunikácie

z juhozápadnej strany sa nachádza tenký pás zelene lemovaný cestným obrubníkom komunikácie. Zo severovýchodnej strany sa pri ohradnom múre nachádza tenký pás zelene v spodnej úrovni v smere klesania so širším zvýšeným pásom zelene a kríkmi. Z juhozápadnej strany prechádza po obvode betónový odkvapový chodník. Zo severozápadnej strany je po obvode realizovaný odkvapový chodník zo zámkovej dlažby. Chodníky v areáli kostola sú monolitické betónové a zo zámkovej dlažby.

4. VLHKOSTNÝ PRIESKUM

4.1 Exteriér kostola

Na viacerých miestach je viditeľné intenzívne pôsobenie dažďovej vody v soklovej časti, ktoré sa prejavuje vymývaním náteru sokla, trhlinami, rozpadom omietok a biologickou koróziou povrchov. Symptómom odstrekujúcej vody v oblasti sokla je tvorba tmavých povlakov v spodnej úrovni .

Betónová plocha pri kostole je miestami popraskaná. Dochádza k zatekaniu povrchovej vody cez škáru (styk s muriva kostola s betónovou plochou) a trhliny v betónovej ploche. Následná možnosť odparenia vlhkosti cez betónovú plochu je minimálna. (súčiniteľ priepustnosti vody pri betóne = 0,01). Priamo na vstupy do kostola nadväzujú betónové chodníky, resp. zámková dlažba. Cementové omietky sokla sú zdrojom zvýšenej hygroskopie muriva. Pri dažďoch dochádza k podmáčaniu muriva vodou, vplyvom vysychania a mrazov došlo v miestach extrémne vlhkého muriva k zníženiu adhézie omietok, prípadne k rozpadu omietky . Betónové povrchové žľaby sú v styku s chodníkom so škárou a dažďová voda steká do okolitého kontaktného terénu.

Obr. č.1 – Betónová plocha s povrchovým odvodňovacím žľabom

Obr. č.2 – Povrchový žľab so škárou

Obr. č.3 – Škára v styku betónového odkvapového chodníka a sokla

Pri hnanom daždi stekajúca dažďová voda preniká pod betónový odkvapový chodník cez škáru. Dažďová voda vsakuje do násypu dlažby a vytvára zdroj nadmerného vlhkostného zaťaženia muriva obvodovej steny. Zvýšená vlhkosť vytvára priaznivé podmienky pre biologickú koróziu.

Viditeľné je poškodenie omietok nad úrovňou sokla, ktoré je zapríčinené vzlínaním vlhkosti nad úroveň cementového sokla. Na plochách s menšou intenzitou slnečného žiarenia (severná strana) je viditeľné zaplesnenie plôch fasády. Fasáda kostola je vystavená hnanému dažďu a extrémne zaťaženie vplyvom vetra a dažďa spôsobuje poškodenie povrchu omietok. Na mnohých miestach došlo vplyvom dažďových zrážok k vymývaniu a zvetrávaniu fasádneho náteru. V zimnom období je soklová časť atakovaná naviatym snehom, ktorý je v kontakte s omietkou sokla. Pri daždi vytekajúca voda z dažďových zvodov atakuje blízke murivo a spôsobuje navĺhanie soklových omietok a muriva obvodovej steny kostola s podmáčaním blízkeho terénu . Vlhkosť preniká do násypu pod vnútornou podlahou kostola. Povrchové odvodňovacie žľaby sú degradované a dažďová voda je nedostatočne odvádzaná mimo hranicu, ovplyvňujúcu zvýšenou mierou vlhkostné zaťaženie kostola.

Obr. č.4 – Degradované omietky sakristie

Obr. č.5 – Severozápadná časť fasády so zaplesnením povrchu

Obr. č.6 – Čierne povlaky v mieste intenzívneho zaťaženia vlhkosťou – presbytérium

Dlhodobé zatekanie je zdrojom sústredeného zmáčania muriva a zvýšeného degradačného účinku na obvodové murivo. Na povrchu fasády sa vytvára depozit a omietka s fasádnym náterom je miestami poškodená, resp. rozpadnutá. V niektorých častiach je omietka degradovaná tesne nad úrovňou soklovej časti prípadne je adhézia fasádnych omietok v tejto časti znížená. Zavlhnuté omietky vplyvom mrazu odpadajú. Cez poškodené časti fasádnej omietky dochádza k zatekaniu dažďovej vody priamo do muriva.

Obr. č.7 – Vlhkosť fasádnych omietok a jadrovej omietky po realizácii sondy

Obr. č.8 – Poškodenie fasádnych omietok zatekaním pod parapetom okna

Obr. č.9 – Degradácia omietky na opornom múre zatekaním

Obr. č.10 – Soklová časť bez zvislej hydroizolácie muriva – sonda

Obr. č.11 – Biologická korózia povrchu na severozápadnej fasáde

Obr. č.12 – Poškodenie fasádnych náterov a omietok zvýšenou vlhkosťou

Na vystupujúcich častiach fasád (vodorovné plochy) sa nachádzajú tmavé povlaky, v častiach

s výskytom machových a lišajníkových kultúr. Povrchy sú s prachovými depozitmi, miestami je viditeľné vymývanie fasádneho náteru. Omietky, ktoré sú nasýtené vodou, sa v zimnom období vplyvom kryštalizačného tlaku ľadu rozpadajú. (objem ľadu je o cca 9% väčší ako vody). Agresívne ovzdušie s vlhkosťou vytvára kyselinu sírovú, vápno sa mení na síran vápenatý, náter sa sprašuje a je dažďom omývaný z fasády. Vlhkosť vyvoláva v konštrukcii rôzne fyzikálne a chemické procesy. Pri tomto procese dochádza k degradácii materiálov.

4.2 Interiér kostola

Interiér kostola je v zachovalom stave. Na vnútorných povrchoch je miestami viditeľné mechanické poškodenie (v spodnej úrovni pri podlahe). Lokálne je viditeľné poškodenie náterov. V mieste zvýšenia podlahy vo svätyni na južnej strane je viditeľné poškodenie omietky pri elektrických krabiciach. (pravdepodobne použitá sádra). Poškodenie omietok je minimálne, viditeľné hlavne

v spodnej úrovni nad podlahou. Poškodenie omietok sa prejavuje vlhkostnými fľakmi a olupovaním náteru. Na stenách sú iba lokálne v miestach svietidiel tmavé povlaky spôsobené usádzaním prachu na studených kamenných stenách . Vzduch v priestore krovu sa v letných mesiacoch prehrieva.

Omietky vo svätyni boli opravované do výšky parapetov okien. Vlhkosť omietok svätyne bola nameraná zvýšená (7,5 % h. m.) do úrovne 0,7-1,5m nad podlahou. Omietky sú zachovalé, bez zníženej adhézie k podkladu. V lodi kostola pod emporou v mieste drevených lavíc bol realizovaný obklad obvodovej steny. Vlhkosť nad úrovňou obkladu cca do 0,1 m bola zistená veľmi vysoká (11 % h. m.).V podveží sa realizoval drevený obklad stien (tatranský profil). Vlhkosť omietok nad úrovňou obkladu cca do 0,1 m bola zistená zvýšená až vysoká (7,5-10 % h. m.). Výskyt plesní na povrchoch nebol zistený. Okná boli vymenené za novodobé. Otváravé časti okien sú ťažko prístupné (v lodi kostola majú niektoré okná otváravé iba horné časti).

Obr. č.13 – Obklad steny v priestoroch lavíc

Obr. č.14 – Lokálne poškodenie vlhkosťou (sádra)

Obr. č.15 – Omietky svätyne opravené v minulosti (cca 10 rokov)

Obr. č.16 – Keramický obklad v sakristii

Prístavba sakristie bola realizovaná z pórobetónových tvárnic (20.storočie). Pravdepodobne bola v tejto časti realizovaná vodorovná hydroizolácia asfaltovým pásom. Okná v sakristii sú novodobé s možnosťou otvárania. Podlaha bola prerábaná pri realizácii kúrenia. Radiátory sú umiestnené

v sakristii, lodi kostola, svätyni a aj v podveží. Podlahy sú difúzne málo priepustné (betónové

s dlažbou).

5. STANOVENIE VLHKOSTI A SALINITY

5.1 Zdroje vlhkosti pôsobiace na konštrukcie:

• Dažďová voda (z oblasti striech) prenikajúca k murivu kostola
• Atmosferická voda z povrchov okolia kostola a z podpovrchových vrstiev
• Pôsobenie kapilárne vzlínajúcej vlhkosti
• Zemná vlhkosť
• Biologická korózia

5.2 Hlavné príčiny poškodenia konštrukcií vlhkosťou:

• Dlhodobá dotácia dažďovej vody cez zvody vyúsťujúce na povrch v blízkosti murív
• Difúzne uzavretie povrchov cementovými omietkami (sokel)
• Betónové plochy v tesnej blízkosti murív
• Chýbajúca hydroizolačná ochrana spodnej stavby
• Difúzne nepriepustné skladby podláh
• Sanačné úpravy v minulosti – realizácia predsadenej steny v lodi kostola

Hlavnou príčinou vlhkostného poškodenia kostola je dlhodobá dotácia dažďovej vody zo striech cez dažďové zvody do blízkosti obvodového muriva. Kontaktné obvodové konštrukcie sú zmáčané atmosferickou vodou a má čiastkový podiel na odpade a odmrznutí omietok s rozsiahlou mikrobiologickou aktivitou v soklovej časti. Následne kapilárnym vzlínaním vlhkosť postupuje do vyšších úrovní. Vodná para difunduje do muriva z podzákladia a vrstiev pod podlahou a je ďalej kapilárnymi silami transportovaná murivom nahor. Mrazové cykly následne spôsobujú degradáciu povrchových úprav a dlhodobým pôsobením aj poškodenie konštrukcií. Poškodenie povrchov je spôsobené aj vplyvom mikroorganizmov, negatívneho účinku vo vode rozpustných a kapilárne vzlínajúcich solí, účinkom dažďovej vody a premenlivých poveternostných podmienok. Soklová časť je extrémne zaťažená odstrekujúcou vodou a snehom. Na rozhraní medzi suchým a vlhkým murivom nad soklom) sa vlhkosť odparuje a dochádza ku kumulácii solí v zóne odparovania. Veľmi negatívny vplyv aj na samotný murovací materiál má pôsobenie vlhkosti a mrazu. Poškodenie mrazom spôsobuje degradáciu a rozpad hmoty muriva a malty (zmena mechanicko-fyzikálnych vlastností).

Kameň sa dá klasifikovať ako nenasiakavý, vlhkosť ale vzlína ložnou a styčnou maltovou škárou kamenného muriva. Murivo má degradované maltové škáry (vyplavovaním vápenného pojiva došlo k rozpadu malty).

5.3 Stanovenie vlhkosti :

Meranie vlhkosti vlhkomerom Gann BL Hydromette Compact B2:

Bolo vykonané nedeštruktívne meranie vlhkosti vnútorných a vonkajších omietok na stanovenie rozsahu a výšky zavlhčenia. Tepelno-vlhkostný stav zodpovedá zvýšenej vlhkosti vnútorných omietok. Rozhranie medzi zvýšenou vlhkosťou omietok je v úrovni 1-1,5m. Omietky vo svätyni (sanované do výšky 1,9m) sú navlhnuté do výšky cca 0,7m. Vlhkosť omietok bola zistená prevažne zvýšená resp. vysoká. Lokálne v spodnej úrovni nad podlahou a nad obkladom bola zistená veľmi vysoká vlhkosť. Omietky v interiéri sú zachované, iba lokálne je viditeľné odlupovanie náteru resp. degradácia omietky ( hlavne v miestach vedenia elektroinštalácií, kde bola použitá sádra).

Vlhkosť vonkajších omietok bola zistená zvýšená resp. vysoká v úrovni 0,5-2,1 m.

Výška rozhrania (m) medzi zvýšenou a nízkou (5% h. m) vlhkosťou fasádnych omietok:

Hodnotenie vlhkosti:

A: Klasifikácia vlhkosti muriva podľa ČSN 73 0610

Meranie vlhkosti mikrovlnným vlhkomerom Trotec T600 (do hĺbky 30 cm):

Bolo vykonané nedeštruktívne meranie murív na stanovenie rozsahu a výšky zavlhčenia. Namerané hodnoty v interiéri sa pohybovali v rozsahu 16,9-38,2 digitálnych jednotiek. Zvýšená vlhkosť (62 digitálnych jednotiek) bola zistená na južnej strane v mieste elektrickej inštalácie pri pilieri medzi loďou kostola a svätyňou. Vlhkosť podláh bola zistená v rozsahu 42,6-61,5 digitálnych jednotiek.

Obr.17 – Lokálne zistená zvýšená vlhkosť piliera

Obr.18 – Zvýšená vlhkosť podlahy svätyne

V exteriéri boli namerané hodnoty v rozsahu 30,6-55 digitálnych jednotiek v úrovni 0,1 m , v rozsahu 29,1-52 digitálnych jednotiek v úrovni do 0,5 m nad terénom resp. spevnených plôch. Nad soklovou časťou boli namerané hodnoty v rozsahu 14,3-38,2 digitálnych jednotiek.

Murivo je navlhnuté v úrovni do cca 0,5 m (mierne vlhké). Vlhkosť sa dostáva kapilárnym vzlínaním do vyšších oblastí (bez možnosti odparenia difúzne uzavretou oblasťou cementovej omietky sokla), kde dochádza k jej odparovaniu. Vplyvom mrazových cyklov dochádza k poškodeniu adhézie a celistvosti navlhnutej omietky nad soklom.

Relatívna vlhkosť vzduchu v kostole sa pohybovala v období merania v rozmedzí 53-64 % . Vlhkostná klíma vnútorného prostredia – normálna až mierne vlhká). Zavlhnutie murív má za následok zvýšenie relatívnej vlhkosti vzduchu a zníženie teploty vnútorného vzduchu. Pri prerušovanom vykurovaní sa nad radiátormi vytvárajú čierne fľaky. (stúpaním teplého vzduchu z radiátorov s čiastočkami prachu na studené povrchy kamenného muriva). Priestory kostola sú trvale vykurované a nedochádza k povrchovej kondenzácii.

B: Klasifikácia vlhkosti vzduchu podľa ČSN 73 0610

5.4 Stanovenie salinity

Kvalitatívny obsah vodorozpustných solí bol stanovený pomocou indikačných papierikov (Quantofix)
na NO -,SO – a Cl -. Obsah dusičnanov bol stanovený v rozsahu od 10-500 mg/l , obsah chloridov v rozsahu od 500-3000 mg/l a obsah síranov v rozsahu od 200-1600 mg/l. (viď. graf). Jednotlivé vzorky boli vysušené. Obsah vlhkosti bol stanovený gravimetricky — z rozdielu hmotnosti vzorky pred a po vysušení do konštantnej hmotnosti pri teplote 105 o C. Vzorky boli jemne rozomleté a zmiešané s demineralizovanou vodou (5g/50 ml vody) a prefiltrované. Pomocou testovacích prúžkov bol rýchlou metódou stanovený obsah vodorozpustných solí na základe farebnej stupnice.

Na stanovenie obsahu vodorozpustných solí boli odobraté vzorky. ( pozície viď. grafická časť )

TAB.č.2

Zvýšená vlhkosť v murive spôsobuje transport vodorozpustných solí , ktoré svojimi objemovými zmenami zapríčiňujú rozpad povrchu a neskôr aj samotných omietkových vrstiev. Soli migrujú vplyvom vlhkosti k povrchu a spôsobujú drolenie omietok, farebnú zmenu alebo odlupovanie povrchových náterov . Následne dochádza k degradácii omietok. Soli spôsobujú zvýšenú hygroskopiu muriva a menia kapilárne vlastnosti stavebných materiálov, upchávajú na povrchu muriva póry, a tým znižujú prirodzené odparovanie vlhkosti z povrchu muriva. V úrovni odparovacej zóny dochádza pri odparovaní k migrácií solí z muriva na povrch. Zdrojmi dusičnanov je napr. rozpad organických látok, znečistené ovzdušie, vtáčí trus, ktorý sa dostáva pôsobením dažďovej vody do pôdy z plôch fasády, strechy, posypy v zimnom období z minulosti (močovina) a pod. Dusičnany vznikajú činnosťou nitrifikačných baktérií , ktoré majú vplyvom zvýšenej vlhkosti vytvorené vhodné podmienky na rast. Zvýšený obsah dusičnanov je dôkazom vplyvu dažďovej vody na zavlhnutie muriva. Dusičnany väčšinou kryštalizujú pri nízkej relatívnej vlhkosti vzduchu a môžu zostávať v murive vo forme roztoku. Takmer všetky dusičnany ( NO3-) sú vo vode dobre rozpustné. Stabilizácia dusičnanov je problematická, nemožno ich plne stabilizovať (premeniť na nerozpustné).
Prítomnosť síranových aniónov môže byť aj tehlovým murivom, kde pri výrobe mohla byť použitá surovina s obsahom síranu vápenatého, síranu sodného, resp. síranu horečnatého, prípadne aj posypová soľ. Chloridy (chlorid sodný) môže pochádzať z posypovej soli, aj z minulosti (blízkosť spevnených plôch).

A: Klasifikácia salinity muriva podľa ČSN 73 06 10

Hodnotenie salinity:

Z hľadiska salinity môžeme definovať nízky stupeň zasolenia. Zvýšená salinita bola zistená lokálne na južnej a východnej strane svätyne. Zvýšený obsah vodorozpustných solí bol zistený v úrovni do cca 0,2 m nad soklovou omietkou v zóne odparovania. V rámci sanačných prác sú doporučené opatrenia na zníženie zaťaženia pôsobením solí .

6. NÁVRH SANAČNÝCH OPATRENÍ

V prvej etape sanácie proti vlhkosti je potrebné realizovať novú dažďovú kanalizáciu na odstránenie dotácie murív kostola dažďovou vodou z oblasti striech. Odvedenie dažďových vôd zo striech realizovať uzatvoreným potrubím do vsakovacích objektov na pozemku areálu kostola. Na existujúce dažďové zvody sa osadia lapače strešných splavenín.

6.1 Sanačné opatrenia proti vlhkosti – exteriér

6.1.1 Búracie a výkopové práce:

• • Vybúranie betónových plôch v kontakte s murivami kostola (juhovýchodná strana).
  • Vybúranie betónového odkvapového chodníka (juhozápadná strana).
  • Vybúranie zámkovej betónovej dlažby (odkvapového chodníka) na severovýchodnej strane kostola
  • Realizácia výkopov v rozsahu pre realizáciu novej dažďovej kanalizácie a vsakovacích objektov
  • Realizácia výkopu po obvode muriva kostola do hĺbky 0,3 m
  • Odstránenie cementových soklových Prípadné soklové omietky je potrebné odstrániť aj v úrovni realizovaného výkopu. (pod úrovňou terénu
  • Odstránenie degradovaných omietok nad úrovňou sokla v rozsahu (viď. grafická časť)
  • Murivo je potrebné dôkladne odškárovať do hĺbky 40 mm a mechanicky očistiť od zbytkov omietky (oceľovým kefou, sekáčmi a pod.), príp. škáry očistené od pôvodných omietok vyčistiť vzduchom ( bez navlhčenia ).

Stavebnú suť, ktorá vznikne pri búracích prácach je potrebné dôsledne nakladať do kontajnera, aby v prípade zamočenia dažďom, nedošlo k opätovnému zanášaniu solí na priľahlý terén a odtiaľ vzlínaním s vlhkosťou späť do muriva. Búracie práce sa prevedú s ohľadom na minimalizáciu vzniku otrasov, prašnosti a vibrácii.

6.1.2 Realizácia dažďovej kanalizácie :

Do dažďovej kanalizácie budú odvedené dažďové vody zo striech kostola. Dažďová voda bude odvedená existujúcimi dažďovými zvodmi do ležatej dažďovej kanalizácie a následne do vsakovacích objektov. Systém tvorí zariadenie určené pre plynulé a prirodzené vsakovanie do zeme.

Hydrogeologický prieskum nebol realizovaný. Návrh bude prevedený metódou ATI-DVWK-A-138. Pred realizáciou vsakovacích objektov je potrebné realizovať vsakovaciu skúšku na stanovenie koeficientu vsakovania pôdy. Montáž pozostáva z vykopania jamy, zarovnania podkladu, položenia geotextílie a uloženia drenblokov. Zopnutím blokov sa garantuje tvar a tuhosť celého systému. Blok, zložený z 2 vrstiev naukladaných na seba a z ľubovoľného počtu radov sa pred zahrnutím zeminou prekryje geotextíliou. Dno vsakovacej galérie umiestniť min.1,0 m nad HPV, na priepustné podložie štrk, zahlinený štrk a pod. V prípade, že podložie je málo priepustné je potrebné realizovať min. 0,5 m vrstvy štrkopiesku. Dažďová kanalizácia bude prevedená z rúr a tvaroviek kanalizačných hrdlovaných hladkých plnostenných PVC KG SN8 DN110-160. Potrubie bude kladené do výkopu šírky min. 800mm na pieskové lôžko výšky 150 mm s obsypom drveným kamenivom výšky 300 mm.

Kanalizačné potrubie bude vedené so sklonom min. 2%.

• Osadiť lapače strešných splavenín na každý zvislý dažďový zvod
• Ležatú dažďovú kanalizáciu odviesť do vsakovacích objektov, ktoré budú tvorené systémom vsakovacej galérie z blokov Drenblock DB60
• Pred každým vsakovacím zariadením realizovať filtračno-sedimentačnú šachtu Ekodren
• Ležatú dažďovú kanalizáciu viesť v nezamŕzajúcej hĺbke 0,8 m
• Vsakovacie zariadenie realizovať s odvetraním a bezpečnostným prepadom (PVC DN100 s odvetrávacou hlavicou nad terén).
• Min. výška zásypu nad vsakovacím objektom 0,5 m (pochôdzna plocha)

Pred realizáciou zemných prác pre dažďovú kanalizáciu je nutné vytýčiť všetky jestvujúce podzemné vedenia . Zvislé vzdialenosti medzi potrubím a iným podzemným vedením dodržať v zmysle STN 73 6005.

6.1.3 Realizácia zvislej hydroizolácie základového muriva a sokla :

Realizuje sa zvislá hydroizolácia v skladbe: (viď. grafická časť – detail A)

• Murivo pod úrovňou terénu sa nahrubo vyrovná tesniacou omietkou Quick – mix SAN-S (Sperrputz) bez špricu – omietku aplikovať nahrubo na ploche muriva pod úrovňou terénu 0,3 m a 0,15 m nad terén (spevnené plochy)
• Po vyzretí omietky sa na túto plochu aplikuje 2 x náter hydroizolačnou stierkou Tubag MDS

V prípade potreby doplnenia chýbajúcich, zvetraných kamenných častí základového muriva domurovať maltou . Ostré hrany kameňov je potrebné odstrániť.

• Sokel do výšky 0,3 m nad terén (spevnené plochy) sa omietne tesniacou omietkou Quick – mix SAN-S (Sperrputz) bez špricu
• Zvyšná časť sokla sa omietne vápenno-trasovou omietkou Tubag TKP-wta vo viacerých vrstvách ( profilácia sokla sa zachová), na prípadné vyrovnanie väčších dier sa použije malta na báze prírodného hydraulického vápna NHL alebo Tubag TKP-wta.
• Na jadrovú omietku sa realizuje sanačný štuk
• Finálny náter sa realizuje so silikátovou fasádnou farbou (napr. Keim Soldalit)

POZ: Pred omietaním sokla nad úrovňou terénu sa na pás hydroizolačnej stierky 0,15 m nad terénom aplikuje ešte jeden náter hydroizolačnou stierkou Tubag MDS a za čerstva sa omietne prvou vrstvou omietky Quick – mix SAN-S (do výšky 0,3 m).

• Sanačné omietky realizovať v úrovni 30 mm nad vonkajší terén (spevnené plochy).
• Zásyp výkopu sa realizuje ílom zhutneným po vrstvách
• Ochranu pri zasypávaní realizovať s geotextíliou 400 g/m2
• Spád upraveného terénu (spevnenej plochy) realizovať 3% od kostola

Na plochy kde budú odstránené demineralizované omietky nad úrovňou sokla realizovať sanačné vá- penno-trasové omietky Tubag TKP-wta. Prípadné opravy omietok vo vyšších úrovniach realizovať vá- penným systémom napr. Tubag TKP. Štruktúru omietok realizovať podľa doporučení vyplývajúcich zo záverov pamiatkového výskumu.

• Na oporné piliere v úrovni nad profiláciou sokla do výšky 0,15 m aplikovať tesniacu omietku Quick – mix SAN-S (Sperrputz) bez špricu
• Hornú hranu presahu omietky sokla realizovať v spáde od fasády 1 %
• Pred omietaním sa na plochy s výskytom biologickej korózie (čierne povlaky) realizovať nástrek prostriedkom proti biologickej korózii a preventívny ochranný nástrek.

Špecifikácia materiálu:
Prostriedok na likvidáciu rias, machov, plesní a organických nečistôt, bez obsahu chlóru a ťažkých kovov, bez hydrofóbneho účinku, heterocyklická zlúčenina. Spotreba: cca 1l/100 m2 pri riedení s vodou 1:9

6.1.4 Úpravy na zníženie salinity:

• • Odškárovanie muriva do hĺbky 40 mm
  • Mechanické odstránenie prípadných výkvetov solí na povrchu
  • Použitie tras-vápenných sanačných omietok
  • Celkové zníženie dotácie vlhkosti muriva realizáciou dažďovej kanalizácie

6.2. Doporučené opatrenia:                                 

• Zabezpečiť možnosť vetrania cez okná . Priestor kostola by sa mal vetrať aj keď je uzavretý. Dôležité je priečne vetranie kostola.
• Realizovať utesnenie vstupných dverí.
• Osadiť kondenzačné žliabky na okná.
• Doplniť sneholamy na streche
• Odkvapový chodník (plochy pri murivách) realizovať zásypom z drveného kameniva (max.hr.0,2 m)
• Vstupné časti a chodník pri sakristii realizovať zo zámkovej dlažby

Opatrenia na zníženie vlhkosti sú navrhnuté v rozsahu pripravovanej celkovej obnovy fasád. Kostol je vykurovaný a vlhkostný stav konštrukcií v interiéri v súčasnosti nevyžaduje realizáciu sanačných opatrení. V minulosti boli realizované stavebné úpravy na zamedzenie poškodenia vlhkosťou omietok v interiéri. Omietky vo svätyni boli vymenené do výšky cca 1,9m, po spodnú úroveň parapetov. Podlaha vo svätyni je o cca 0,16m vyššie ako podlaha v lodi kostola. Betónová dlažba realizovaná na cementovom potere tvorí difúzne nepriepustnú vrstvu. Úroveň vonkajšej betónovej plochy v časti svätyne je v úrovni cca 0,1 m pod úrovňou podlahy svätyne. Povrchová dažďová voda spôsobuje (bez zvislej hydroizolačnej ochrany muriva) navĺhanie násypu pod podlahou svätyne. Následne kapilárnym vzlínaním vlhkosť postupuje do vyšších úrovní. Vodná para difunduje do muriva z podzákladia a vrstiev pod podlahou a je ďalej kapilárnymi silami transportovaná murivom nahor. Vlhkosť sa sústreďuje k murivu bez možnosti odparenia z konštrukcii a spôsobuje zvýšené namáhanie omietok. Sanačnými úpravami v exteriéri sa výrazne zníži dotácia vlhkosti do oblasti podláh a soklovej časti. Odstráni sa difúzne nepriepustná vrstva cementovej omietky, ktorá spôsobovala zvýšenú vlhkosť v celom priereze muriva s následnou degradáciou omietok aj v interiéri. Zemná vlhkosť z úrovne pod podlahami bude naďalej atakovať murivá a preto je potrebné do budúcna realizovať úpravy aj v interiéri. Bez týchto opatrení je potrebné počítať z potrebou výmeny omietok v interiéri.

Doporučujem odstránenie obkladov stien (loď ). Odstránenie zavlhnutých omietok s dostatočným vysušením (min. 1-2 roky) a úpravu styku podlahy s obvodovou stenou v min. rozsahu odstránenia cementového poteru a vytvorenie škáry, ktorá bude vyplnená drveným kamenivom.

Z hľadiska postupnosti navrhujem postup realizovaných sanačných prác v exteriéri rozdeliť na etapy:

• Realizácia novej dažďovej kanalizácie (odvodnenie striech kostola a spevnených plôch pred kostolom
• Odstránenie betónových a spevnených plôch v styku s murivami
• Odstránenie soklových omietok a degradovaných omietok nad soklom
• Obnažené a odškárované obvodové murivá nechať vysušiť 1 rok
• Realizovanie hydroizolačných opatrení základového muriva
• Realizácia úpravy spevnených plôch v kontakte s obvodovým murivom
• Realizácia soklovej omietky a celkovej obnovy fasád

V sanačnom návrhu sú navrhnuté výrobky a systémové skladby firmy Tubag, Keim. Pri realizácii je možné alternatívne použitie výrobkov a systémov iných výrobcov iba za predpokladu použitia výrobkov s rovnakými parametrami a vlastnosťami v požadovanom systéme skladieb. Je potrebné dodržiavať technologické predpisy výrobcov materiálov. Pred použitím jednotlivých výrobkov je potrebné realizovať skúšobné plochy. Zmeny oproti návrhu konzultovať s projektantom.

7. ZÁVER

Z hľadiska vlhkostného zaťaženia kostola je najvyššia dotácia vlhkosti spôsobená dlhodobým zmáčaním kontaktného terénu okolia kostola atmosferickou vodou z oblasti striech. Difúzne nepriepustné kontaktné vonkajšie plochy zvyšujú zavlhnutie obvodových murív kostola. Fasádne omietky sú poškodené vlhkosťou v úrovni sokla a do výšky cca 0,5-1 m nad sokel. V rámci pripravovanej celkovej obnovy fasád je potrebné realizovať sanačné opatrenia na zníženie dotácie vlhkosti z plôch striech realizovaním odvodnenia cez uzavreté potrubia s možnosťou čistenia.(dažďová kanalizácia). Poškodené a cementové omietky je potrebné odstrániť v rozsahu navrhovanom v grafickej časti. Je potrebné realizovať hydroizolačné opatrenia muriva pod úrovňou terénu v styku murív a spevnených vonkajších plôch. Interiérové omietky sú v zachovalom stave. Vysychaním murív bude dochádzať k migrácii vodorozpustných solí na povrch murív a následne k ich kryštalizácii. Preto je dôležité dôkladné odstránenie výkvetov solí a poškodených omietok. V prípade, že tento proces nebude dostatočne realizovaný môže dôjsť po rekonštrukcii k poškodeniu nových omietok. Aplikácia sanačných omietok ako prostriedok odvlhčenia, prípadne odsolenia je neprípustná (jedná sa o iba doplnkové opatrenie). Ochrana proti pôsobeniu vlhkosti a sanácia vlhkosťou poškodených konštrukcií si vyžaduje súbor sanačných opatrení. (desalinácia, hydroizolačné opatrenia a úpravy povrchov).V rámci obnovy fasády je potrebné realizovať úpravy na odstránenie biologickej korózie a znečistenia .

V návrhu je navrhnuté komplexné riešenie sanácie konštrukcií poškodených pôsobením vlhkosti, opatrenia na zníženie dotácie vlhkosti , prípadne sanácia stavebných zásahov z minulosti. Sanačný návrh rieši sanáciu stavebných konštrukcií v jednotlivých etapách ( s max. mierou využitia reverzibilných zásahov) . Všetky stavebné práce je nutné vopred odsúhlasiť s KPÚ.

Vypracoval: Ing. M. Hajtmaník, Ing. Ľ. Cích
Kontakt.:
Tel: 0902 822 394
sanacie.stavieb@gmail.com
Dňa: 10.12.2021